Pred 72 rokmi, presne 12. Septembra 1944, vzniklo Frontové divadlo. Jeho zakladateľ Andrej Bagar napísal:
„Poznal ho vari každý partizán, každý vojak našej povstaleckej armády. Veselo nám kývali na pozdrav, keď zazreli uháňať autobus, podobný starej korytnačke, na ošarpaných bočniciach ktorého sa skvel novučičký nápis Frontové divadlo. Tento dopravný veterán, akoby si uvedomil, akej cti sa mu na staré kolená dostalo, vypäl všetky sily a i keď si zavše zatrucoval (a to obyčajne v najmenej vhodnom čase), poslúžil nám verne až do posledného predstavenia... Posledné predstavenie Frontového divadla sa konalo 26. októbra 1944 večer pre ťažko ranených v poľnej nemocnici v obci Staré Hory. Ešte nikdy sme za takých ťažkých okolností nehrali. Od blízkeho Harmanca a Ulmanky zaznievala guľometná paľba. Tam sa bojovalo. Veľká sála na prvom poschodí kultúrneho domu bola plná ťažko ranených, nespôsobilých na odtransportovanie. Kamže aj? Koldokola obkľúčenie. Hrať? Nehrať?... Hrali sme a snažili sme sa byť čo najveselší, i keď sme vedeli, že pre väčšinu našich poslucháčov je to posledný večer... Ešte päť mesiacov trval boj. Proti hladu a náporu fašistov. A po vojne? Každý pošiel svojou stranou. Frontové divadlo prestalo existovať. Splnilo svoju úlohu vo svojej dobe a spôsobom, akým to v tých dobách bolo možné."
Roztratení herci Frontového divadla sa zišli až v auguste 1971, v doline Richtárová pri Starých horách, aby si zaspomínali na svoje účinkovanie v roku 1944. Stretnutie inicioval redaktor Fedor Mikovič.
