U nás na Slovensku sa vraví: čo dolina to reč, či pieseň iná. Platí to aj o zvykoch a obyčajoch. Aj o tých vianočných. V jednej dedine dávajú do štedrovečernej kapustnice ryby a v susednej hríby. V niektorých rodinách muselo byť deväť jedál, niekde ich bolo sedem. Rozdiely vo zvykoch a jedlách boli v minulosti medzi severom a juhom, lebo ľudia jedávali to, čo im dala zem.
U katolíkov museli byť vždy oblátky, evanjelici neskôr tento zvyk prebrali. Katolíci držali na Štedrý deň pôst, evanjelici jedli aj mäso. Kým evanjelici jedli kapustnicu s klobásou, katolíci ju mali s hubami, alebo so sušenými slivkami. Pravoslávni Rusíni majú Vianoce o dva týždne neskôr, lebo sa riadia juliánskym kalendárom. Z ich osobitých zvykov spomeňme ľadový kúpeľ v rieke.
A čím ďalej pôjdeme do sveta, tým rozmanitejšie budú vianočné obyčaje. Ako vyzerajú Vianoce v iných krajinách a čo pre nich znamenajú, v čom sa oslavy týchto sviatkov líšia a čo máme spoločné? Tieto otázky si položila redaktorka Danuša Reginová v rozhlasovom pásme Vianoce na Zemi (2015).
[text: Marián Grebáč, foto: pixabay.com]
