V týchto dňoch si pripomíname sté výročie narodenia spisovateľa a režiséra Leopolda Laholu. Narodil sa 30. januára 1918 v Prešove. Vyrastal na Orave. Z rasových dôvodov nemohol v čase fašistického vojnového Slovenského štátu dokončiť štúdia na Filozofickej fakulte v Bratislave. Sám sa prihlásil do pracovného tábora v Novákoch, sústreďujúceho židov, aby zdieľal osud matky a brata. Po vypuknutí SNP sa zapojil do povstaleckých bojov, v ktorých bol ranený. Pôsobil ako vojenský spravodajca.
Roku 1949 po ostrej, ideologicky motivovanej kritike jeho hry Atentát požiadal o vysťahovanie do Izraela. Vrátil sa do Európy a napokon zakotvil v Nemeckej spolkovej republike. Keďže sa ako emigrant politicky neangažoval, komunistický režim mu dovolil vracať sa domov a venovať sa filmovej práci. Pri nakrúcaní filmu Sladký čas Kalimagdory náhle zomrel v Bratislave 12. januára 1968.
Leopold Lahola vstúpil do slovenskej literatúry po 2. svetovej vojne drámami, v ktorých nastolil problematiku vyplývajúcu z vojnovej apokalypsy. Vyzdvihol nevyhnutnosť angažovanosti a osobnej zodpovednosti za všetko, čo sa vo vojne s človekom dialo. Podobný charakter majú aj jeho prozaické práce, v ktorých sugestívne zobrazil správanie sa ľudí v hraničných situáciách. Na rozdiel od iných diel slovenskej prózy s vojnovou tematikou, kde sa ostro oddeľuje dobro od zla, Lahola vníma človeka ako súhrn pozitívnych i negatívnych vlastností.
Z nášho archívu vyberáme rozhlasovú adaptáciu Laholovej novely Pohreb Dávida Krakowera, ktorú zdramatizovala Edita Dolejšiová. V roku 1993 ju naštudoval a nahral režisér Vladimír Rusko. Účinkujú: Igor Čilík, Ladislav Chudík, Dušan Jamrich, Peter Mikulík, Zuzana Grúberová a Dušan Tarageľ.
[text: Marián Grebáč, foto: archív SFÚ]
