Špeciálnu dramaturgiu prelomových „osmičkových rokov" na Rádiu Pyramída strieda veľkonočný týždeň. Hudobno-slovné pásmo Pascha Domini rozpráva o mystériu smrti a života na pozadí duchovného významu slova pascha. V roku 2000 autorsky pripravil Pavel Gabriš, účinkujú Vladimír Minarovič a Mária Schlosserová.
Aramejsko-grécke slovo pascha, pochádza z hebrejského výrazu pesach. Týmto slovom sa označoval židovský veľkonočný sviatok, alebo aj baránok - obetné zviera, ktoré sa v deň veľkonočných sviatkov zabíjalo. Etymologický význam slova pesach je „prekročiť, prejsť" a v širšom význame „ušetriť, zachrániť". Pesach pripomína exodus Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Faraón nechcel Židov prepustiť a tak Hospodin pobil všetkých egyptských prvorodených, pričom domy Izraelitov, pomazané baránkovou krvou, ušetri.
Bola to veľká noc v dejinách izraelského národa. Na pamiatku začali Izraeliti každoročne sláviť tzv. veľkonočné sviatky pesach. Tie sa stali predobrazom budúcej Kristovej noci, noci, v ktorej „Kristus rozlámal okovy smrti a víťazne vstal z hrobu." Kristus sa stal veľkonočným baránkom, ktorý prechádza zo smrti do života. A tak ako starozákonný ľud prešiel z otroctva na slobodu, tak Boží ľud prežíva svoj pesach (prechod), keď mocou svojho pričlenenia ku Kristovi v Duchu Svätom prechádza zo smrti do života, z tmy na svetlo, z hriechu na slobodu Božích detí.
[text: Marián Grebáč, foto: pixabay.com]
