V týchto dňoch oslavuje 80. narodeniny legendárny filmový režisér Juraj Jakubisko. Prezývajú ho „slovenský Fellini". Jeho tvorba sa vyznačuje veľmi osobitou poetikou. Debutoval v roku 1967 snímkou Kristove roky. Filmy Zbehovia a pútnici, Vtáčikovia, siroty a blázni a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia boli v 70. rokoch normalizačnou cenzúrou zakázané a režisér sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Až v roku 1979 nakrútil film Postav dom, zasaď strom a o rok neskôr trojdielny televízny film Nevera po slovensky. V dielach Sedím na konári a je mi dobre a Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý sa témou ľúbostného trojuholníka vrátil k svojej tvorbe zo 60. rokov. Diváci si ho však najviac spájajú s historickou ságou Tisícročná včela a, samozrejme, s rozprávkou Perinbaba.
Jakubisko je členom Európskej filmovej akadémie a od roku 2001 docentom na FAMU. V jednom z rozhovorov priznal, že nechcel byť režisérom:
„Ja som chcel byť len kameraman, lebo sme vedeli, že dušu do filmu vkladá obraz. Keď ma na pražskej FAMU neprijali na kameru, ale na réžiu, tri noci som preplakal. Vôbec som nevedel, čo taký režisér robí. Zdalo sa mi, že je to nepodstatný človek. Ale nejako som sa s tým zmieril, lebo na lepšie si človek ľahšie zvyká."
A stal sa z neho výnimočný režisér. Potvrdzuje to aj množstvo ocenení, ktoré pozbieral doma i vo svete. Získal titul Najlepší slovenský režisér 20. storočia a ako prvý režisér z bývalého východného bloku dostal Zlatú pečať z Belehradu za svoj príspevok k svetovej kinematografii. Na Rádiu Pyramída si môžete vypočuť rozhlasové pásmo Jasná správa o Jurajovi Jakubiskovi, ktoré v roku 1999 pripravila Iveta Bognárová.
[text: Marián Grebáč, foto: František Iván, TASR]
