Pred 157. rokmi, 6. júna 1861 bolo v Martine na slovenskom národnom zhromaždení prijaté Memorandum národa slovenského. Bol to programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek. Obsahovalo ustanovenia zásadného významu, ako uznanie Slovákov za svojbytný politický národ v rámci Uhorska, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala Slovenčina, založenie Matice slovenskej a ďalšie požiadavky, týkajúce sa školskej a kultúrnej samosprávy.
V záverečnom bode je vyhlásenie, že v snahe o občianske práva Slovákov chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov. Toto vystihuje záverečné heslo Memoranda: „jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a braterstvo národov!"
Najdôležitejšia bola požiadavka na uznanie Slovákov za osobitný národ, na vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia. Nič z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Uhorska, napriek tomu Uhorský snem toto Memorandum zamietol.
Autorom Memoranda národa slovenského bol Štefan Marko Daxner. Pripomeňme si jeho život a tvorbu v pásme Dalimíra Hajka z cyklu Slovo pre veriacich i neveriacich (1992). V réžii Silvie Letkovej účinkujú: Stano Dančiak, Eva Galandová, Alfréd Swan a autor.
[text: Marián Grebáč, foto: wikipedia]
