Postupné uvoľňovanie komunistického systému sa v Československu skončilo vpádom vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Po predjarí a Pražskej jari prišla krutá „ruská" zima, ktorá trvala 21 rokov. Smutné výročie si vo vysielaní Rádia Pyramída pripomenieme špeciálnou dramaturgiou. Naši redaktori Tamara Chlebová, Melánia Puškášová, Marián Minárik, Marián Grebáč a Gabriela Kaliská vybrali z archívu relácie, v ktorých je do zvuku zapísaná história okupácie našej vlasti.
Po vystriedaní Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ Gustávom Husákom sa v apríli 1969 začala situácia v médiách „normalizovať". Sloboda tlače trvala iba do 13.9.1968, keď parlament schválil zákon o znovuzavedení cenzúry. Novozriadený Slovenský úrad pre tlač a informácie zabezpečil, aby sa neuverejňovali informácie, ktoré ,,sú v rozpore s dôležitými záujmami vnútornej a zahraničnej politiky štátu". Táto formulácia sa hodila ľubovoľne na všetko. Cenzúra bola opäť zrušená v roku 1990.
Médiá slúžili režimu disciplinovane a oddane. Smelo však možno konštatovať, že novinári v kritických dňoch augusta 1968 nepodľahli strachu. Naopak, v sťažených podmienkach okupovanej krajiny dokázali mnohí z nich odvahu a objektívne informovali. Vytvárali pocit spolupatričnosti v otrasenom obyvateľstve. Týmto principiálnym správaním a obetavosťou zohrali významnú úlohu, keď upokojovali situáciu v prvých najťažších dňoch. Písali otvorene, až kým to politická situácia umožňovala.
Pripomeňme si odvahu našich rozhlasových kolegov, ktorí v roku 1968 nezaváhali a pokračovali vo svojej práci. Informovali občanov, nevolali do boja, upozorňovali, že holými rukami sa nemôžu postaviť proti tankom. Hovorili ľuďom pravdu o tom, čo sa deje. Do rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave prišiel 21. augusta 1968 dôstojník s vojakmi a oznámil, že končia. Michal Tvarožek, ktorý bol pri tom, spomína:
„21. augusta ráno okolo ôsmej Rusi vytrhali všetky drôty, rozhlas bol odkázaný jedine na improvizácie. To znamenalo zobrať vysielaciu techniku, odísť niekde a hľadať také miesta, odkiaľ sa vysielať dalo. Vysielalo sa napríklad z kapucínskeho kláštora oproti budove rozhlasu na Zochovej. Najdôležitejšie bolo upokojovať ľudí a informovať ich. Informácií bolo veľmi málo, nositeľom bol v podstate len rozhlas. Bola to obrovská zodpovednosť, aby neprišlo k zbytočnému krviprelievaniu."
O tom, Ako sme vysielali v auguste 1968, sa mohlo otvorene hovoriť až po roku 1989. Redaktor František Valábek sa pokúsil o rekonštrukciu pohnutých udalostí spolu s ich odvážnymi aktérmi: s vtedajším riaditeľom rozhlasu Andrejom Sarvašom, Zdenkom Jedličkom, Miroslavom Piusom, Andrejom Nemčokom, Štefanom Horským, Alojzom Janečkom, Jozefom Bajtekom, Ladislavom Kubíkom a Petrom Janíkom.
[text: Marián Grebáč, foto: TASR]
