Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 nastalo obdobie takzvanej normalizácie. Tento termín pochádza z Moskovského protokolu, podpísaného 27. augusta 1968. Presne o rok, krátko po získaní moci, začalo Husákovo vedenie uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách.
V deň prvého výročia okupácie sa v Prahe konali protestné demonštrácie, ktoré verejná bezpečnosť potlačila. V roku 1977 skupina osobností vytvorila združenie Charta 77. Jej základný manifest Prehlásenie Charty 77 podpísali v nasledujúcich mesiacoch a rokoch stovky ľudí. Väčšina z nich bola následne perzekvovaná.
Medzi nich patril aj spisovateľ Dominik Tatarka. Zaujal nekompromisné stanovisko už k okupácii Československa v roku 1968. Od roku 1970 pracoval ako pomocný robotník v lesnom závode. Potom podpísal Chartu 77. Stal sa symbolom a súčasne vedúcim aktérom slovenského disentu 70. a 80. rokov. Skrátka: mravným príkladom protikomunistického vzdoru a intelektuálnej nepoddajnosti. Viac sa o jeho živote a diele dozviete z fíčru Homo narrator - človek rozprávajúci (2013).
Autorsky pripravil Oleg Pastier, ktorý bol sám perzekvovaný. Vydával samizdatový časopis Kontakt, kde sa združovali ľudia, ktorí nemohli publikovať v oficiálnych tlačovinách. Uverejňoval texty zakazovaných autorov ako Tatarka, Šimečka, Kusý, Ponická. Posledné roky pracoval v Slovenskom rozhlase, kde pripravoval literárne relácie a seriál Rodinné striebro, ktorý predstavuje významné osobnosti slovenskej kultúry 20. storočia.
[text: Marián Grebáč, foto: Magda Borodáčová, TASR]
