Od úmrtia básnika Janka Silana uplynulo 16. mája 35 rokov. Popredný predstaviteľ katolíckej moderny vstúpil do literatúry v druhej polovici 30. rokov 20. storočia. Už v prvotine Kuvici sa prejavil ako kultivovaný lyrik, nadväzujúcu najmä na symbolizmus. Ďalšia zbierka z 30. rokov Rebrík do neba znamená výrazný posun ku kresťanskej duchovnej lyrike. Silanove vrcholné zbierky Piesne z Javoriny a Piesne zo Ždiaru sú inšpirované tatranskou prírodou. Prírodu básnik vníma ako chválospev na Boha i ako ideál ľudského bytia a poézie.
Dielo s autobiografickými črtami Dom opustenosti, ktoré Silan charakterizoval ako "román - denník", je netradičnou montážou zápisov životných udalostí, príhod, poznámok, postrehov, modlitieb, lyrických básní a iných textov. Každý segment zvyčajne prináša nový motív a z iného uhla osvetľuje život katolíckeho kňaza a básnika žijúceho v totalitnej spoločnosti.
„Žil skromne, chudobne. Ako katolícky kňaz tridsaťpäť rokov dvíhal svoje slabé oči k veži važeckého kostolíka, no aj k tatranským končiarom a k slovenskému nebu. Bol naozajstným sluhom Slova. Božieho i básnického. Tu s láskou, rodnou sestrou pokory, slúžil Bohu i človeku. Jeho pokora si však uvedomovala, z akých prameňov pila. Duša vedela o pravom svetle; vedela v ňom prijímať aj bolesť. Ako závdavok, ako prameň duchovnej radosti. Básnikova pokora nebola z rodu malých. Hrdosť pokory. To je, nazdávam sa, Janko Silan."
Tieto slová napísal o Silanovi básnik Michal Chuda, ktorý v roku 1996 pre rozhlas pripravil výber z jeho poézie pod názvom Sen ako anjel. Účinkujú: Karol Machata, Gustáv Valach a Jozef Šimonovič.
[text: Marián Grebáč, foto: www.rkcvazec.sk]
