Minulý mesiac sme sa navždy rozlúčili so spisovateľom Dušanom Mitanom. Významný slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista, rodák z Moravského Lieskového umrel vo veku 72 rokov v Bratislave. Medzi jeho najznámejšie diela patria zbierka poviedok Psie dni, novela Patagónia, pamäte Môj rodný cintorín, či román Zjavenie, ktorý bol v roku 2005 nominovaný na cenu Anasoft Litera.
Dušan Mitana patril medzi prvých autorov experimentátorskej a postmodernistickej prózy v slovenskej literatúre. Jeho tvorbu charakterizuje kontrastné až absurdné spojenie všedného príbehu či zážitku s prvkami napätia, hyperboly, tajomstva a snov. Postavy jeho diel sa pohybujú medzi zjavným, racionálnym a tušeným, iracionálnym a transcendentálnym, skrátka medzi tým, čo sa v konvenčnej spoločnosti charakterizuje ako „normálne" a „patologické".
Mitana na prelome 60. a 70. rokov spolu s Dušanom Dušekom a inými predstavoval novú vlnu v slovenskej próze. A práve Dušek vzdal hold tvorbe svojho literárneho druha týmito obdivnými slovami:
„Medzi tie najlepšie knihy, ktoré som chcel napísať, patria aj knihy Dušana Mitanu."
Keď sa Mitanu pýtali, aký má recept na dobrú knihu, povedal:
„Úlohou spisovateľa je napísať knihu a ostatné nechať na čitateľov a literárnych kritikov. Považujem čitateľa za svojho spolupracovníka, preto píšem od začiatku spôsobom, ktorý Umberto Eco dávno v 60. rokoch pomenoval termínom ´otvorené dielo´. Každý môj text má niekoľko významov, viac možných vysvetlení, ale rozhodne s tým pri písaní zámerne nekalkulujem, jednoducho tak to prichádza samo a ja som len sprostredkovateľom."
Tvorbu Dušana Mitanu, nekorunovaného kráľa slovenskej poviedky, si pripomenieme prózou Začínajúci evanjelista (1995). V réžii Magdy Grandnerovej účinkujú Viera Strnisková a Peter Rúfus.
[text: Marián Grebáč, foto: Jakub Kotian, TASR]
