Keď spisovateľ Rudolf Dobiáš študoval prvý rok slovenčinu a ruštinu na filozofickej fakulte v Bratislave, zatkla ho bezpečnosť. Mohol za to jeden obrázok - karikatúra Stalina a Gottwalda, ako sa škvaria v pekelných kotloch a okolo nich pobehujú čerti. Bolo to v marci 1953, keď zomrel sovietsky vodca Stalin a o pár dní neskôr aj prvý československý „robotnícky" prezident Klement Gottwald.
Rudolf Dobiáš vtedy netušil, ako tento nález ovplyvní jeho život. Dodnes nevie, kto ten leták vyrobil. V auguste ho previezli do Justičného paláca. Proces trval tri dni.
„Nemali sme možnosť nahliadnuť do spisov, obžalobu sme nevideli, len deň pred procesom prišiel advokát ex offo a oznámil mi, že som obžalovaný z velezrady, kde je trest od desať rokov po trest smrti. Nebolo mi všetko jedno," priznáva spisovateľ, ktorého odsúdili na 18 rokov, lebo vraj bol ideový vedúci skautského oddielu.
Šesť rokov prežil na nútených prácach v uránových baniach. Po návrate z väzenia si len ťažko hľadal zamestnanie. Napokon začal pracovať v trenčianskom Slovliku v prevádzke na výrobu kŕmneho droždia. V roku 1973 si všimol inzerát v novinách, že rozhlas vypisuje súťaž na rozhlasové hry.
„Napísal som rozprávku pre deti Štyria bratia. Dostala cenu a odvysielali ju. Po čase som našiel opäť oznam v denníku Práca, že Literárny fond vypisuje súťaž. Poslal som tam trinásť poviedok pre deti s názvom Veľké biele vtáky. Dostal som cenu a prísľub, že do dvoch rokov knihu vydajú vo vydavateľstve Mladé letá. Mal som presne 40 rokov, keď som v septembri 1974 dokončil prvú básnickú zbierku Slávnosti jari. Vyšla v roku 1977. Bolo to moje prvé vynorenie sa z nory. Až v roku 1996 som sa odhodlal napísať o tom, čo som prežil v lágroch, v próze Temná zeleň."
Z tvorby Rudolfa Dobiáša, ktorý 29. septembra oslávi 85. narodeniny, sme vybrali umelecko-publicistické pásmo Mŕtvi volajú živých. Je to výpoveď človeka o obetiach minulého režimu a justičných vraždách, spomienky pamätníka, ktorý to zažil na vlastnej koži. V réžii Igora Hrabinského účinkujú Ján Mistrík, Vladimír Štefuca a Miroslav Trnavský.
[text: Marián Grebáč, foto: Martin Baumann, TASR]