Miloš Pietor patril medzi režisérov s vyhraneným názorom na divadlo. Právom si vyslúžil prívlastok „šľachtic slovenského divadla". Svojimi režisérskymi postupmi sa zaradil k priekopníckym osobnostiam slovenského divadla. Divadelní kritici tvrdili, že vyzliekol divadlo z ozdobných kostýmov, aby ho urobil živým. Dodnes uznávané sú jeho inscenácie Čechova a Shakespeara, ale aj slovenskej klasiky. Svojim novátorským prístupom vrátil Tajovského divadelným hrám Statky-zmätky a Nový život ich pôvodný sociálny a morálny rozmer.
Začínal ako režisér v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Potom pôsobil v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a v martinskom Divadle SNP. Kariéru ukončil ako riaditeľ Slovenského národného divadla v Bratislave. Významná bola tiež jeho pedagogická činnosť na VŠMU.
Miloš Pietor pochádzal z rodiny, ktorej príslušníci patrili medzi významných predstaviteľov kultúrneho a politického života na Slovensku. Ambro Pietor (1843-1906) bol novinár, politik a všestranný národnokultúrny dejateľ. V jeho odkaze pokračovali aj jeho synovia a vnukovia: napríklad ochotník a redaktor Miloš Pietor, alebo právnik Ivan Pietor, ktorý sa v čase 2. svetovej vojny podieľal na občianskom odboji a stal sa ministrom vnútorného obchodu a dopravy (patril medzi ministrov, ktorí vo februári 1948 podali demisiu). Syn režiséra Miloša Pietora, tiež Miloš, je dnes vynikajúci architekt a scénický výtvarník, ktorý ešte stihol spolupracovať aj s otcom.
Režisérske umenie Miloša Pietora prerušila tragická udalosť. Zomrel 25. marca 1991 v Bratislave na následky pádu zo schodiska vo vlastnom dome. Mal 58 rokov. Marián Lucký v roku 2008 pripravil rozhlasové pásmo Spomienky na režiséra Miloša Pietora. Účinkujú: Jela Lukešová, Milan Laca, Milan Lasica.
[text: Marián Grebáč, foto: P.Brenkus, TASR]
