„Ktorá je na najneutrálnejšia krajina na svete?"
„Československo, lebo sa nemieša ani do vlastných vnútorných záležitostí."
Týmto vtipom sa začína kniha Najneutrálnejšia krajina sveta, zbierka politických vtipov z „normalizovaného" Československa 70. rokov, ktorej autorom je publicista a komentátor Ján Sekaj. Od úmrtia bývalého zahraničného korešpondenta Československého rozhlasu z Viedne uplynie 17. marca 20 rokov.
Keďže výber politických vtipov z čias socializmu mal pôvodne vyjsť v zahraničí, Sekaj knihu preložil do nemčiny. To sa nepodarilo a rukopis zostal u jeho dlhoročného priateľa novinára Otta Šimka, ktorý ho sprostredkoval na elektronické vydanie.
Sekaj pripomína, že vtipy sa v tom čase rozprávali všade, dokonca aj v straníckych kruhoch. Podľa jedného z nich reakčné vtipy sú tie, ktoré vymýšľajú reakcionári a rozširujú komunisti. Napriek tomu mohol mať človek smolu a vyrozprávať nejaký fór na nesprávnom mieste či v nesprávnej spoločnosti a potom bol na chvíľu od prameňa vtipov izolovaný.
„Stalo sa to na jar 1980 v Bratislave. V električke bola počas špičky tlačenica. Keď sa na jednej zastávke vlna ďalších cestujúcich tlačila do vozňa, poznamenal jeden pasažier priveľmi hlasno: Čo sa tlačíte ako Rusi do Afganistanu?"
Dotyčný mal vraj smolu, lebo pri ňom stál eštebák. Výsledkom bol rok nepodmienečne. Túto príhodu dal Sekaj do úvodu aj preto, aby vysvetlil, prečo chcel ako zostavovateľ zbierky zostať v anonymite, presnejšie pod tým najvšeobecnejším menom Jozef Novák.
Ján Sekaj napísal aj osobné svedectvo o Zločinoch komunizmu na Slovensku. Text zdramatizoval Pavol Smolík a rozhlasové pásmo nazval Elektrikárom trikrát (2011). Názov odkazuje na fakt, že režim autorovi viackrát zakázal publikovať a Sekaj sa musel živiť ako elektrikár. Účinkujú: Ladislav Konrád, Ľubomír Bukový, Ján Topľanský, Vladimír Kittler, René Jankovič, Alfréd Swan, Mária Schlosserová, Zuzana Kyzeková, Vladimír Minarovič, Soňa Ulická a Ján Mistrík.
[text: Marián Grebáč, foto: Michal Svítok, TASR]
