Od podpísania Trianonskej zmluvy uplynulo 100 rokov. Trianonský mier, ktorý po 1. svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska riešil hranice maďarského štátu, vnímame úplne inak u nás než v súčasnom Maďarsku.
V piatok 1. júna 1920 bol Paríž zaliaty slnkom, v Budapešti bolo zamračené a pršalo. Mnohí vraveli, že aj nebo smúti spoločne s Maďarskom. V deň podpísania Trianonskej mierovej zmluvy bol na školách a úradoch vyhlásený smútok. Na Námestí hrdinov v Budapešti sa zišli desaťtisíce ľudí v čiernom na smútočnom obrade. O desiatej hodine sa rozzvučali zvony, ozvali sa sirény, autá, električky aj vlaky sa zastavili. V Maďarsku sa zastavil život. Súdy prerušili pojednávania, Budapešťania sa modlili na bohoslužbách v kostoloch a kňazi počas príhovorov zdôrazňovali dôležitosť národného boja.
Trianonská trauma je dodnes živá najmä v Maďarsku a medzi Maďarmi v okolitých štátoch. Podľa prieskumu verejnej mienky SAV len 50% opýtaných Slovákov vie o tom, že hranice Československa vymedzila Trianonská zmluva. U respondentov maďarskej národnosti to bolo až 78%.
Trianonská mierová zmluva znamenala vyčlenenie Slovenska zo zaniknutého Uhorska, stanovenie hranice medzi Slovenskom a Maďarskom. Rovnako prvý raz vymedzila pojem Slovensko ako určitý historický, geografický a právny celok v medzinárodnoprávnom dokumente prvoradého významu. Z medzinárodnopolitického hľadiska v tom spočíva jej obrovský historický význam pre Slovensko.
Podrobnejšie sa téme Trianonskej zmluvy venujú Róbert Kotian a Peter Turčík, autori rozhlasového cyklu Dejiny.sk (2015), ktorí si pozvali do štúdia historikov Dušana Kováča a Romana Holeca.
[text: Marián Grebáč, foto: wikipedia]
