11. augusta si pripomenieme 80. výročie otvorenia Symbolického cintorína obetí Vysokých Tatier. V rôznych oblastiach našich veľhôr sa začiatkom 20. storočia začali objavovať pamätné tabuľky, ktoré na miestach tragických nehôd umiestňovali príbuzní a známi obetí.
S myšlienkou založiť v Tatrách symbolický cintorín, na ktorom by sa tabuľky sústredili, prišiel český akademický maliar Otakar Štáfl - spolunájomca chaty pri Popradskom plese. Voľba padla na limbový hájik pod západnou stenou Ostrvy. Výstavba kaplnky sa začala v lete 1936 a ešte v tom istom roku sa na cintoríne prvýkrát uskutočnilo dušičkové stretnutie horolezcov, horských vodcov a turistov. V kaplnke je zvon s mottom:
„Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu!"
Prvá tabuľka, ktorú preniesli z tatranských dolín na netradičný cintorín, niesla meno Jenö Wachtera, ktorý v Tatrách zahynul v roku 1905. Aj keď sa tam nachádza vyše 500 mien obetí hôr, nie je tam ani jediný hrob. Za každým nápisom sa však skrýva ľudská dráma. V súčasnosti je symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier kultúrnou pamiatkou.
Emil Benčík pripravil v roku 1993 fíčer o obetiach Vysokých Tatier a práci Horskej záchrannej služby Cintorín pod limbami. Účinkujú: Peter Marcin, Anna Okapcová, Ján Valentík, Miroslav Trnavský a členovia Horskej služby Pavol Rajtár, Juraj Bobula, Tibor Nosian a Štefan Zavacký. Réžiu mala Eva Galandová, majstrom zvuku bol Vladimír Michálek.
[text: Marián Grebáč, foto: Zuzana Svitanová, TASR]
