Od úmrtia spisovateľa a publicistu Juraja Špitzera uplynie v októbri 25 rokov. Pre svoj židovský pôvod bol na základe rasových zákonov slovenského štátu roku 1942 internovaný v zbernom koncentračnom tábore v Novákoch. Počas Slovenského národného povstania bol veliteľom židovskej partizánskej jednotky a po potlačení Povstania príslušníkom Hornonitrianskej partizánskej brigády.
Dvakrát (1956-58, 1965-67) bol šéfredaktorom Kultúrneho života, ktorý pod jeho vedením prinášal kritické príspevky na témy deformácie socializmu, stalinistických procesov a pokriveného hodnotenia SNP. Výrazne sa podieľal na príprave IV. zjazdu československých spisovateľov, na ktorom s ostrou kritikou praktík Komunistickej strany vystúpila skupina českých a slovenských literátov.
Ako zástanca obrodného procesu v roku 1968 bol vylúčený zo spisovateľského zväzu, prepustený zo zamestnania a nesmel publikovať. Neprijal ponuky predstaviteľov normalizačného komunistického režimu na sebakritické prehodnotenie svojich postojov výmenou za možnosť vydávať svoje nové diela. A tak jeho novela Letná nedeľa, autobiografia Nechcel som byť žid, rovnako ako aj eseje o židovskom údele mohli vyjsť až po páde komunistického režimu.
Špitzer riešil celý život dilemu: ako neprestať byť židom a zároveň zostať Slovákom. V eseji Skepsa a nádej ju sformuloval takto:
„Slovenský žid alebo židovský Slovák? Veľmi citlivo som prežíval obidva póly tejto otázky, lebo sa mi v živote dostalo aj protislovenských aj protižidovských urážok. Upravil som si odpoveď voľne podľa Freuda: Kým som bol nútený brať na vedomie narastanie antisemitských predsudkov, považoval som sa intelektuálne za Slováka. Odvtedy uprednostňujem, aby ma nazývali Židom."
Aj preto nazval Slavo Kalný rozhlasové pásmo o živote a tvorbe Juraja Špitzera Bol som židom (2004). V réžii Martina Bendika účinkujú: Karol Machata, Jozef Šimonovič, Helena Geregová, Ján Mistrík a Alfréd Swan. Majstrom zvuku bol Ľuboš Klásek.
[text: Marián Grebáč, foto: litcentrum.sk]
