Tento týždeň si pripomíname Deň narodenia Ľudovíta Štúra. Niektoré zdroje uvádzajú, že národný buditeľ a kodifikátor spisovnej slovenčiny sa narodil 28. októbra 1815. Viacerí autori však v monografiách uvádzajú 29. október, keď bol Štúr pokrstený v evanjelickom chráme v Uhrovci a tento dátum bol napokon vyhlásený za pamätný deň SR.
Pri tejto príležitosti sme z archívu vybrali postmodernú rozhlasovú hru o Ľudovítovi Štúrovi Prorok a tiene (2010). Autor Karol Horák je dramatik svojský i svojrázny, experimentujúci a originálny, no nestrácajúci pritom svoju národnú identitu. Pre jeho tvorbu je charakteristická zložitosť a originalita myslenia a myšlienkového bohatstva.
Mnohé z Horákových drám boli východiskom pre rozhlasovú podobu. Kritika dokonca tvrdí, že rozhlasové varianty jeho diel sú niekedy ešte pôsobivejšie ako ich javiskové predlohy. Jeho hry sú naplnené „rozhlasovosťou". Aj rozhlasová hra Prorok a tiene je rozhlasovým variantom divadelnej hry Prorok Štúr a jeho tiene, o ktorej divadelná kritička Elena Knopová napísala:
„Autor Karol Horák je známy svojimi hrami venovanými práve slovenským dejateľom a literátom (Štúrovi, Jankovi Kráľovi, Samovi Bohdanovi Hroboňovi, Jonášovi Záborskému). Na týchto osobnostiach ho fascinoval sklon k mesianizmu, vnútorný rozkol medzi ideami, snaženiami a schopnosťou preniesť ich do praxe, akási vnútorná tragika človeka uprostred veľkých spoločenských pohybov, osud jednotlivca ako malá súčasť behu dejín. Nikdy pritom nešlo o vyslovene historické či rekonštrukčné hry. Pre Horáka je príznačné hľadanie analógií medzi vtedy a dnes, oni a my. Postmoderné prvky mu umožňujú koncentrovať sa na tému z viacerých uhlov pohľadu... Jeho hry sú plné odkazov a parafráz, pohrávajúce sa s estetikou, ale aj s filozofiou danej doby. Z tohto dôvodu si vyžadujú diváka poučeného, intelektuálne zdatného, intuitívneho."
Hru Karola Horáka Prorok a tiene režíroval Laco Kerata, ktorý hlavnú úlohu zveril Dušanovi Jamrichovi. Ďalej účinkujú: Kristína Turjanová, Juraj Hrčka, Ján Gallovič. Majstrom zvuku bol Peter Hájek.
[text: Marián Grebáč, foto: J.B.Klemens, Wiki, M.Baumann, TASR]