Nežná revolúcia, ktorá sa začala študentskými demonštráciami 17. novembra 1989, znamenala pád komunistického režimu v Československu. K študentom sa postupne pridali umelci a ostatné skupiny obyvateľstva a spolu žiadali premenu politického zriadenia na demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodu náboženského vyznania.
Ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu - oslavujeme 17. november od roku 2001. Najdôležitejšiu udalosť našich novodobých dejín si na Rádiu Pyramída pripomenieme fíčrom Priveľa nehy škodí (2019). Autor Jozef Palaščák ho uvádza konštatovaním, že po roku 1989 neprebehla lustrácia zločinných kádrov bývalého režimu. Zákonite sa potom môžeme pýtať: November bol našťastie nežný, ale nebol až príliš nežný? Navyše sa jeho obraz s odstupom rokov deformuje. Okruh pamätníkov, čo o ňom rozprávajú, sa zužuje a tak sa zužuje aj šírka pravdy o tom, ako to vtedy bolo. Jedným z príkladov je aj mlčanie o kresťanskom disente a jeho úlohe v roku 1989.
Jozef Palaščák vyštudoval slovenský jazyk a estetiku na Prešovskej univerzite a literárnu vedu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vyšli mu zbierky básní TELOI a Notácia, bibliofília Otec, Syn a Cudzinka. Slovenský rozhlas vysielal rozprávkový seriál Zebra Ebra, ktorý napísal spolu s manželkou Barborou. Je tiež spoluautorom divadelnej hry Slovenský raj. Pracuje ako literárny redaktor v Slovenskom rozhlase. Vo svojej relácii Priveľa nehy škodí dáva slovo aj predstaviteľom kresťanského disentu a ponúka nový pohľad na Nežnú revolúciu.
[text: Marián Grebáč, foto: Peter Brenkus, TASR]
