Začiatkom januára nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, moderátor, publicista a redaktor Michal Tvarožek. Do rozhlasu nastúpil 1. mája 1968. A už 21. augusta naživo vstupoval do vysielania z bratislavských ulíc okupovaných vojskami Varšavskej zmluvy:
„Za mnou bolo počuť streľbu, vtedy sa akurát strieľalo na kostol. My sme ležali aj s jednou paňou pod autom, aby nás to nezasiahlo. Jej sa vygúľali z tašky zemiaky a plakala pritom."
Po novembri 1989 spoluzakladal spravodajskú reláciu Rádiožurnál. Komentoval živé prenosy z významných udalostí, inaugurácie prezidentov, návštevu pápeža Jána Pavla II., vznik SR, vstup do OSN a EÚ. Autorsky pripravoval a moderoval Dobré ráno, Kontakty a najmä obľúbenú Nočnú pyramídu. Získal viacero ocenení: Krištáľové krídlo v kategórii rozhlasový publicista (2014), Cena Romana Kaliského za významný prínos slovenskej žurnalistike (2018).
Michal Tvarožek prežil v našom rozhlase takmer polstoročie. O svojom vzťahu k rozhlasu povedal:
„Pre mňa by bolo neuveriteľné odísť z toho média. Treba preskákať všetky nepríjemné veci, zabudnúť na to, možno si aj vnútorne povedať - odídem, ale je to pupočná šnúra, ktorá nepustí. Bolo to krásne obdobie, keď to rádio naozaj niečo znamenalo, malo nádherný zvuk a veľmi veľa odoziev a držania palcov, boli to krásne časy."
V posledných rokoch pripravoval reláciu Vec verejná. Novinári sa ho pýtali, podľa čoho si vyberá ľudí do relácie.
„Hlavne tam chcem dávať ľudí, ktorí niečo dokázali, ale málokto o nich vie. Obyčajne sú to významní vedci, ktorí pracujú v zahraničí. Alebo ľudia, ktorí sa často objavujú v médiách, ale nikto ich vlastne nepozná. Niekedy pri pozývaní hostí reagujem na aktuálne udalosti."
A keď sa ho pýtali na plány do budúcnosti, odpovedal opatrne:
„Rozmýšľam nad Vecou verejnou, ale neviem dokedy mi bude zdravie slúžiť, dokedy budú vo vedení považovať tú reláciu za počúvanú a atraktívnu. Táto relácia mi stačí. A som rád, keď ma niekto v redakcii požiada o radu, ako by som niečo robil ja. Necítim sa ešte v redakcii stratený."
Novinári mu dali výstižný prívlastok „muž so zamatovým hlasom" a aj Emil Benčík v relácii z roku 2005 Sólo pre Michala Tvarožka začal pochvalou jeho nezameniteľného hlasu.
[text: Marián Grebáč, foto: Tomáš Halász, TASR]
