Významný slovenský maliar, grafik a fotograf Rudolf Sikora oslávi 17. apríla svoje 75. narodeniny. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas normalizácie ho neprijali do Zväzu slovenských výtvarníkov a mal zákaz vystavovať. Preto vystavoval v utajení, najmä v Čechách, kde má jeho dielo dodnes vplyv. Počas Nežnej revolúcie bol členom prvého Koordinačného výboru VPN. Po 17. novembri sa stal pedagógom na VŠVU v Bratislave. Jeho diela sú v zbierkach mnohých významných galérií.
Rudolf Sikora sa už v priebehu normalizácie vyjadroval k problémom životného prostredia a ekológie. Dnes vidí ako hlavný problém ekologické ohrozenie našej civilizácie: monopoly a korporácie manipulujú s politikmi proti ekológii, len v mene ziskov. Nádej vidí v študentských ekologických protestoch. Podľa Sikoru sa však treba angažovať ešte tvrdšie a radikálnejšie.
„Všetci sme pozorovatelia s neznámym poslaním. Krehké bytosti medzi narodením a smrťou, medzi (pseudo)istotami a pochybnosťami, medzi možnosťami a premárnenými príležitosťami, ale vybavení slobodnou vôľou, ktorá je darom i bremenom. Svoj život môžeme prežiť aktívne, slobodne, dôstojne, bez ohľadu na to v akej rodine, v akom etniku, v akom režime sme prišli na svet, ale aj pasívne, v ponížení. Všetci máme právo pri rozhodovaní sa povedať ÁNO i NIE, často po ťažkej dileme. Súhlasiť, stotožniť sa či podriadiť, alebo vzoprieť sa, rebelovať, či aspoň zapochybovať. Nestratiť tvár. Toto je moje posolstvo vo fľaši. Moje posolstvo, subjektívne, bez ambície vyslovovať absolútne pravdy."
Profilový rozhovor s Rudolfom Sikorom do cyklu Ľudia, fakty, udalosti (2014) pripravil Róbert Šedivý.
[text: Marián Grebáč, foto: Roman Hanc, TASR]
