Na Rádiu Pyramída si pripomíname 80. nedožité narodeniny spisovateľa a prekladateľa Pavla Vilikovského. Vyštudoval angličtinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady, po nútenom odchode z časopisu na začiatku normalizácie sa zamestnal ako redaktor vydavateľstva Tatran. Neskôr pracoval v časopise Romboid a v slovenskej redakcii Readers´s Digest. Okrem vlastnej prozaickej tvorby sa venoval prekladu.
Literárny vedec Peter Darovec o Pavlovi Vilikovskom napísal:
„Téma hľadania skutočnosti sa stala u neho zásadnou. On to robil najvýraznejšie zo všetkých. Dokázal o nej rozmýšľať tak, ako nikto iný, vedel byť veľmi citový a neprestal chápať citovosť ako najdôležitejšiu súčasť fungovania človeka, či už v komunikácii s inými alebo so svetom. Dokázal ju racionalizovať, uvažovať o nej analyticky. Analyzoval citovosť. To nedokázal v slovenskej literatúre pred ním nikto iný, nik sa ani len nepriblížil. K racionalizácii patrí aj istá irónia a humor, toto dokázal tiež. Byť vtipný, keď rozprával o vážnych citových veciach.
Aký bol človek? S najpriateľskejším úsmevom na svete. Zároveň človek neuveriteľne skromný a príjemný. Skvele sa s ním trávil čas, v každej spoločnosti bol neprehliadnuteľný, ale zároveň tichý a nenápadný.
Nevidel som ho inak, ako usmiateho, ale nebol to žiadny hurónsky smiech ani rozprávanie vtipov či zabávanie spoločnosti, nebol to veselý cirkusant. Skôr tichý, jemný spoločník s prajným úsmevom."
Pavel Vilikovský tvrdil, že literatúra má paradoxne väčší vplyv v autoritárskych režimoch než v demokratickej spoločnosti, kde je síce sloboda prejavu, ale cena slova klesá. To však neznamená, že jej vplyv nemôže byť hlboký, len sa musí stretnúť správne dielo so správnym čitateľom v správnom čase. A na jedno takéto stretnutie vás pozýva Patrik Oriešek, ktorý v roku 2014 pripravil literárne pásmo o próze Pavla Vilikovského Pes na ceste. Účinkujú: Alfréd Swan a Peter Rúfus. Majster zvuku Milan Greguš.
[text: Marián Grebáč, foto: Pavol Zachar, TASR]
