Každý rok si začiatkom júla pripomíname slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí zostavili prvé písmo Slovanov hlaholiku a preložili do staroslovienčiny biblické texty.
Cyrilo-metodská tradícia je v slovenskej literatúre bohato zastúpená. Prvým písomným záznamom je časť latinského úvodu Benedikta Szőlősiho k spevníku Cantus catholici (1665). Potom sa tejto téme venujú ďalší vzdelanci: dubnický farár Ján Baltazár Magin (Murices sive Apologia, 1728), zeman Juraj Papánek (Historia gentis Slavae, 1780), historik Samuel Timon z Trenčianskej Turnej či mních a pedagóg Juraj Sklenár zo Spišských Tomášoviec.
Najznámejším dielom je však dodnes epos Cyrilometodiáda Jána Hollého. Ten sa pri líčení misie solúnskych bratov inšpiroval antickými eposmi, ktoré celý život vášnivo prekladal. Dielo vyšlo prvýkrát v Budíne v štyroch zväzkoch Básní (1841-1842). Epos Cyrilometodiáda sa v pôvodnom znení začína týmito veršami:
„Prospevujem, jak vyprosení s Cárihradu bratri Konštantín a Metód, ku tatranskím došľi Slovákom."
Vladimír Rusko, jeden z najinvenčnejších rozhlasových režisérov, pripravil Hollého epos Cyrilometodiáda (1999) podľa prekladu Ján Buzássyho scenáristicky aj režijne. Účinkujú: Gustáv Valach, Karol Machata, Ladislav Chudík, Zdena Grúberová, Leopold Haverl, František Kovár, Emil Horváth, Darina Vašíčková, Ján Gallovič, Dušan Jamrich, Jozef Šimonovič, Andrea Martvoňová, Ján Valentík, Beáta Dreisigová, Igor Hrabinský. Majster zvuku Peter Janík.
[text: Marián Grebáč, foto: wikipedia]
