Každý rok 1. augusta o piatej popoludní sa vo Varšave zastaví život. Ulicami znejú poplašné sirény. Varšavčania vzdávajú minútou ticha česť padlým a preživším povstalcom. Varšavské povstanie, ktoré vypuklo 1. augusta 1944 a trvalo 63 dní, bolo najväčším povstaním v histórii 2. svetovej vojny. Takmer 50 tisíc povstalcov Armie Krajowej sa postavilo do boja s nemeckými okupantmi.
Pri faktickej pasivite sovietskej Červenej armády, ktorá sa nachádzala na druhej strane Visly, nerovný boj povstalcov s lepšie vyzbrojenými nacistami si vyžiadal 16 000 vojenských a 150 000 civilných obetí.
Do povstaleckých bojov sa zapojilo aj viacero Slovákov. Otec a syn Iringhovci vstúpili už v roku 1939 do Légie Čechov a Slovákov v Poľsku. Otec Miroslava Iringha Stanislav pochádzal zo Slovenska, jeho mama bola Poľka. Miroslav sa narodil v roku 1914, a vyrastal vo Varšave.
V roku 1942 vznikol Slovenský národný výbor v okupovanom Poľsku. Slováci, žijúci v Poľsku, pracovali v konšpirácii v rôznych skupinách, ktoré sa Miroslav Iringh snažil zjednotiť. Výsledkom bolo sformovanie 535. čaty Slovákov.
Už 1. augusta zaútočili na palác Belweder, kde sídlil nemecký guvernér v Poľsku Hans Frank. Z trojciferného počtu povstalcov prežila len desiatka. Slabo vyzbrojená čata Slovákov, v ktorej bol tridsaťročný Iringh asi najstarším členom, potom bránila pozície pri Visle vo štvrti Czerniaków.
Slovenská verejnosť vie len málo o boji Slovákov vo Varšavskom povstaní. K ich oceneniu prišlo až po zmene režimu. Po Miroslavovi Iringhovi je vo Varšave pomenované námestíčko a na mieste, kde Slováci bojovali proti nacistom, stojí pamätník.
V roku 2012 napísal Emil Benčík umelecko-dokumentárne pásmo Eroica Varsoviensis o Varšavskom povstaní a účasti Slovákom v ňom. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú: Karol Machata, Ján Mistrík, František Kovár, Darina Vašíčková, Jozef Šimonovič, Milan Laca.
[text: Marián Grebáč, foto: wikipedia]
