Slovenský režisér a scenárista Eduard Grečner oslávi v septembri okrúhle životné jubileum 90 rokov. Spolu s Hanákom, Havettom a Jakubiskom formoval v 60. rokoch minulého storočia Slovenskú novú vlnu.
Už počas štúdia na skalickom gymnáziu začal publikovať svoje prvé básne. V rokoch 1950 - 1954 študoval dramaturgiu na pražskej FAMU. Písal recenzie o literatúre pre Československý rozhlas v Prahe. Od roku 1954 začal pracovať ako dramaturg, scenárista a asistent réžie v Štúdiu hraných filmov v Bratislave.
Ako pomocný režisér spolupracoval so Štefanom Uhrom na filmoch Poznačení tmou, My z deviatej A a Slnko v sieti. Venoval sa teoretickej publikačnej činnosti, písal recenzie a kritiky o filmoch a literatúre pre Mladú tvorbu a Kultúrny život.
Ako režisér debutoval hraným filmom Každý týždeň sedem dní, nasledovali filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). Eduard Grečner odsudzoval okupáciu z augusta 1968. Krátko po tom, čo v roku 1971 nakrútil pre televíziu filmy Čarodejnica a Mŕtve oči, bol z politických dôvodov preradený ako ideovo nebezpečný intelektuál z pozície filmového režiséra hraného filmu do dabingu, v ktorom pracoval až do roku 1991.
Po roku 1992 nakrútil dva filmy - Pozemský nepokoj a Jaškov sen. Ako pedagóg pôsobil na Fakulte masmediálnej komunikácie na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici. Po roku 2004 vydal básnické zbierky Absolútna žena, Zakázaná zóna a Drevený bocian Otta Bartoňa.
Redaktorka Zuzana Šimová si v roku 2015 pozvala Eduarda Grečnera do relácie Fokus, aby sa porozprávali o búrlivých 60. rokoch, o tvorivom procese a najmä o jeho kultovom filme Drak sa vracia (1967). „Príbeh o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti" je adaptáciou novely Dobroslava Chrobáka.
[text: Marián Grebáč, foto: Michal Svítok, TASR]
