Pripomíname si 95. nedožité narodeniny režiséra, herca a choreografa Martina Ťapáka, ktorý sa narodil 13. októbra 1926 v Liesku. Po štúdiu choreografie na VŠMU pôsobil ako herec a asistent réžie činohry SND. Neskôr ako choreograf a režisér SĽUK-u, od roku 1961 ako režisér Slovenského filmu v Bratislave.
O svojom rodisku na Orave povedal:
„Tu som spriadal prvé sny. A tu sa vraciam ako lastovičky do svojho hviezda. A čím je človek starší, ďalej od mladosti, tým to puto je mocnejšie, strmšie. Tým častejšie a častejšie sa vraciam do svojho rodiska, ktoré milujem, vyznávam a ukrajujem si z neho ako z veľkého dobrotivého pecňa chleba."
Herečka Milka Vášáryová, ktorá hrala v mnohých Ťapákových filmoch, o jeho režijnej koncepcii povedala:
„Keď som si ich pozrela, uvedomila som si, že ak niekto pochopil lyrizované prózy, všetko, čo sa točilo okolo literatúry, slovenskej prírody a ľudí v nej, tak práve Martin bol človekom na svojom mieste a vedel o tom asi najviac."
Pokladali ho za režiséra folklórnych filmov, ale on protestoval proti takému zaškatuľkovaniu:
„Hádam nič nie je nepresnejšie ako to, keď ma niekto označí za režiséra folkloristických filmov. Je to skôr tak, že ja som sa rozhodol nachádzať človeka v okolnostiach, ktoré sa dnes pociťujú ako výlučné. Práve to pomáha ozvláštňovať ľudské situácie mojich hrdinov."
A čo o Martinovi Ťapákovi hovorí jeho syn Marek, ktorý hral v mnohých jeho filmoch?
„Otec miloval krásu, drsnú i nežnú, nespútanú i poddajnú. Miloval, keď výskala po lúkach a do jej kriku sa miešal dupot konských kopýt, dievčenský smiech, trepotanie krídel a šum hory. Keď krása prichádza s brieždením a rannou rosou."
K najznámejším filmom Martina Ťapáka patria Kubo (1965), Rysavá jalovica (1970), Nevesta hôľ (1971), Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976), Plavčík a Vratko (1981). Viac sa o Martinovi Ťapákovi, ktorý zomrel 1. februára 2015 v Bratislave, dozviete z cyklu Portréty. Reláciu v roku 2011 autorsky pripravila redaktorka Marcela Čížová.
[text: Marián Grebáč, foto: P. Šimončík, TASR]
