Aj na Rádiu Pyramída spomíname na legendu slovenskej populárnej hudby Miroslava Žbirku. Meky nás navždy opustil 10. novembra vo veku 69 rokov. Bol synom Slováka Šimona Žbirku a Angličanky Ruth Galeovej, ktorí sa zoznámili v roku 1943 v Londýne. Ešte počas vojny sa zosobášili a po jej skončení sa usadili v Bratislave. Prezývka „Meky", ktorú mu dal kamarát z detstva, bola odvodená od slávnych mien začínajúcich „mek" ako napríklad McCartney.
Ako pätnásťročný sa stal spoluzakladateľom skupiny Modus. V roku 1977 spolu s Jánom Lehotským a Marikou Gombitovou získal zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. V roku 1981 sa vydal na mimoriadne úspešnú sólovú dráhu. Stal sa prvým slovenským Zlatým slávikom (a po Matuškovi len druhým, kto v tejto ankete porazil Gotta). Pripomeňme si aspoň najslávnejšie Mekyho hity: Biely kvet, Dvadsaťdva dní, Balada o poľných vtákoch, Len s ňou, Múr našich lások, Zažni, Prvá, Atlantída, Čo bolí, to prebolí a V slepých uličkách (duo s Marikou Gombitovou).
V roku 2002 bol Žbirka ako jubilujúci päťdesiatnik hosťom Vlada Franca v relácii Túto hudbu mám rád. V rozhovore spomína na detstvo, bratov a rodičov; na svoje prvé skladby, začiatok hudobnej kariéry a skupiny Modus a Limit; na svoju prvú gitaru; na Beatles a Rolling Stones; na účasť na Bratislavskej lýre; hovorí tiež o tom, ako nahral platňu v Hamburgu a ako spevák môže dosiahnuť úspech.
[text: Marián Grebáč, foto: TASR]
