Keď 9. augusta 2017 zomrel hudobník a skladateľ Marián Varga, slovenská kultúra prišla o jednu z najväčších osobností. Študoval dirigovanie a kompozíciu u Andreja Očenáša a klavír u Romana Bergera na bratislavskom konzervatóriu. Zo školy ho vyhodili, pretože blicoval. Neskôr sa v jednom rozhovore priznal, že chcel byť chuligánom, nie dirigentom.
Marián Varga spolu s Dežom Ursínym a Paľom Hammelom formoval v 60. rokoch slovenskú rockovú hudbu. S hudbou Beatles ho zoznámil strýko Alojz Winkler. O pár rokov neskôr nahráva so skupinou Prúdy legendárny album Zvoňte, zvonky. V 70. rokoch v skupine Collegium musicum originálnym spôsobom spája rockovú a klasickú hudbu. Vyslúži si prezývku „československý Keith Emerson". Kým Varga hrával hlavne na hammond organe, Emerson dával prednosť moog syntezátorom (Vargovi najbližší však ostal akustický klavír).
Keď v roku 2003 na albume Solo in Concert vzdáva hold Bachovi, Debussymu a Bartókovi, skladateľ Vladimír Godár píše, že táto nahrávka má vo Vargovej tvorbe podobné postavenie ako White Album u Beatles. Marián Varga získal Pribinov kríž II. triedy (2015) a Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2016). Naposledy vystúpil na jubilejnom koncerte, organizovanom na jeho poctu, v bratislavskom Istropolise v apríli 2017, keď zahral jednu skladbu.
Tohto fenomenálneho hudobníka si pripomenieme reláciou z cyklu Stretnutie nad partitúrou. V januári 2017 ju pri príležitosti 70. narodenín Mariána Vargu pripravila redaktorka Melánia Puškášová, pričom použila rôzne hudobné ukážky, archívne záznamy a rozhovory s umelcom. Ďalej účinkujú Vladimír Godár a textár Peter Uličný (autor knihy rozhovorov s Vargom O cestách, ktoré nevedú do Ríma).
[text: Marián Grebáč, foto: Pavel Neubauer, TASR]
