V marci si pripomíname 90. nedožité narodeniny Jána Ondruša, jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa v Novej Vieske. Študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe. Pracoval ako účtovník v uhoľných baniach, knihovník, organizačný pracovník v Divadle J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Od roku 1961 bol na invalidnom dôchodku. Zomrel 7. novembra 2000 v Stupave.
Hoci prvé verše publikoval už v roku 1956 v časopise Mladá tvorba, knižne debutoval až v roku 1965 zbierkou básní Šialený mesiac. Svojou tvorbou sa zaradil medzi tzv. trnavských konkretistov (Feldek, Stacho, Mihalkovič). Postupne mu vychádzali ďalšie zbierky: Posunok s kvetom (1968,) V stave žlče (1968), Kľak (1970), Prehĺtanie vlasu (1996), Ovca vo vlčej koži (1997).
Nórsky spisovateľ s blízkym vzťahom k Slovensku Stig Saeterbakken charakterizuje Jána Ondruša takto:
„Ondruš patrí medzi veľkých modernistov tohto storočia, keďže je schopný absorbovať oba konflikty - modernistický (konflikt medzi svetom a subjektom) a postmodernistický (konflikt medzi ja a ja). Aký druh "ja" sa objavuje v týchto básňach? Je to antagonistické "ja", "ja" v konflikte so sebou samým, chytené v hre vzájomných protikladov."
A Daniel Hevier dodáva:
„Ján Ondruš žil tichý, ,ponorný' život, väčšiu časť svojho života sám a osamotený, vytrvalo pracoval na svojom diele, ktoré dnes čnie ako monument nad svoju dobu."
V roku 1995 sme v rámci cyklu Nedeľná lýra vysielali výber z poézie Jána Ondruša pod názvom Pamäť. Recituje Ladislav Chudík. Réžia: Magda Grandtnerová. Majster zvuku: Imrich Adamko.
