Vladimír Mináč: Nikdy nie si sama

V auguste si pripomíname 100 rokov od narodenia spisovateľa, publicistu a politika Vladimír Mináča. Aktívne sa zúčastnil SNP a svoje zážitky spracoval v debutovom románe Smrť chodí po horách (1948). Koniec vojny prežil v koncentračných táboroch Mauthausen a Dachau, ale dlho o tom odmietal hovoriť. Podľa Mináčovej poviedky vznikol film Kapitán Dabač (1959). Za vrchol jeho tvorby sa považuje románová trilógia Generácia: Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň.

Po vojne pôsobil Vladimír Mináč ako tajomník Zväzu československých spisovateľov a redaktor Kultúrneho života a Slovenských pohľadov. Stal sa členom ÚV KSČ a intelektuálnou oporou normalizácie. V rokoch 1974-1990 bol predsedom Matice slovenskej. Po Nežnej revolúcii bol dva roky poslancom za SDĽ a podporoval Vladimíra Mečiara, nevyhol sa preto kritike za prevracanie kabátov a pronárodné postoje.

Hoci dnes Vladimíra Mináča vnímame ako socialistického spisovateľa, na začiatku 60. rokov sa nebál vyjadrovať aj kriticky. Negatívne stránky života socialistickej spoločnosti odhalil v zbierke poviedok Tmavý kút a v dvojnovele Nikdy nie si sama.

Príbeh o tom, ako môže zlý kádrový posudok zničiť život, zdramatizovala v roku 2008 spisovateľka Jana Juráňová. Režíroval Robo Horňák. Majstrom zvuku bol Peter Daniška. Účinkujú: Renáta Rundová, Pavel Plevčík, Oľga Belešová, Ľubo Bukový, Marián Geišberg, Lucia Vráblicová, Karol Čálik, Michal Hudák, Boris Farkaš, Ján Mistrík.