"Tou cestou musím ísť, ktorou sa ešte nik nevrátil," spieva sa v slávnom piesňovom cykle Zimná cesta (Winterreise) Franza Schuberta. Rakúsky skladateľ raného romantizmu ho začal komponovať v roku 1827, keď sa znovu ocitá vo viedenskej nemocnici. Už päť rokov trpí syfilisom. Ťažká choroba ovplyvňuje jeho duševné zdravie, často býva zachmúrený a depresívny. Vo svojom poslednom roku života píše Schubert, podobne ako Mozart, svoje najlepšie skladby.
Piesňový cyklus Zimná cesta je plný hlbokej inšpirácie a melanchólie. Bol skomponovaný pre mužský hlas a klavír na básne nemeckého básnika Wilhelma Müllera. Existenciálnu výpoveď mladého muža, ktorý zažíva nešťastnú lásku a túla sa zimnou krajinou, môžeme vnímať ako alegóriu o človeku na ceste životom. Pocity rezignácie a smútku napokon ustúpia romantickej kráse hudby a slova.
Viac sa o Schubertovi a jeho diele dozvieme z relácie, ktorú v roku 2006 pre cyklus Dialógy z hudbou autorsky pripravila slovenská klaviristka Katarína Brejková. Účinkujú Mária Schlosserová, Peter Kolník a Jozef Šimonovič, zvuková spolupráca Marta Pelikánová.
[text: Melánia Puškášová, foto: pixabay.com]
