Pripomíname si nedožité 90. narodeniny horolezca a náčelníka Horskej služby Ivana Gálfyho. Priekopník československého expedičného horolezectva sa narodil 15. júla 1933 v Partizánskej Ľupči pod hrebeňom Nízkych Tatier. Bol vedúcim deviatich himalájskych expedícií, tú prvú zorganizoval v roku 1969 na Nanga Parbat, nasledovali Makalu, Jannu, Kančendžongu, Lhoce Šar a Mount Everest. Takmer polstoročie pôsobil v Horskej záchrannej službe, do ktorej nastúpil v roku 1954, v roku 1976 sa stal jej náčelníkom, do dôchodku odišiel v roku 2001.
Osobnosť a pôsobenie Ivana Gálfyho najpravdivejšie predstavia jeho kolegovia a priatelia, ktorých spojili hory.
Milan Sekelský, ktorý po ňom prebral vedenie Horskej služby:
„Ivan hneď v úvode nasmeroval „horskú službu" na športovú orientáciu, čo sa dodnes veľmi pozitívne hodnotí. Celé obdobie jeho vedenia patrili naši záchranári medzi slušný európsky priemer, čo nemohli povedať Bulhari, Rumuni ani Česi a niektoré iné krajiny."
Zoltán Demján, jeden z našich najúspešnejších horolezcov:
„Keď si spomeniem na Ivana, prvé čo mi napadne, je jeho úžasný prínos československému a najmä slovenskému himalájizmu. Nebyť jeho, tak by sme v 80. rokoch určite nepatrili medzi troch najvýznamnejších hráčov v Himalájach. Ivan mal neuveriteľný cit na výber tých správnych cieľov. Nebál sa veľkých výziev. Jeho projekt, prvovýstup v južnej hradbe Lhotse, bol Messnerom označovaný za problém roku 2000 a Ivan sa do toho pustil v roku 1984 !"
Viktor Beránek, legendárny chatár spod Rysov:
„Spojila nás Chata pod Rysmi, lebo chata a Ivan sú vlastne dvojčatá, pretože sú rovnako narodení. Svoje narodeniny často trávil na chate a pre mňa to boli krásne oslavy, na ktoré s radosťou spomínam. Navyše je Ivan aj môj sused. Vážim si ho nielen preto, že za všetkým, čo v živote robil, nechal obrovský kus práce, ale i pre ten jeho životný optimizmus a každodenný úsmev."
Ivan Gálfy odišiel do horolezeckého neba v roku 2011. Vypočujte si rozhovor, ktorý s ním v roku 2004 nahral redaktor Miroslav Talavašek do relácie Portréty.
[text: Marián Grebáč, foto: K2 studio]