Pred 155 rokmi sa narodil zakladateľ modernej slovenskej architektúry Dušan Samuel Jurkovič. Rodák z Myjavy a podporovateľ česko-slovenskej vzájomnosti žil a tvoril na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa nachádzajú jeho najvýznamnejšie stavby.
Po štúdiách vo Viedni pôsobil 20 rokov na Morave. Ako samostatný architekt si v Brne otvoril projekčnú kanceláriu a neskôr v štvrti Žabovřesky postavil vilu pre svoju rodinu. Jeho kúpeľné stavby v Luhačoviciach predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie. Počas 1. svetovej vojny navrhoval cintoríny a pomníky v Krakove.
Po vzniku prvej Československej republiky sa vrátil domov a stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Navrhol obnovu Vlkolínca, Oravského a Zvolenského zámku, zaoberal sa tiež rekonštrukciou Bratislavského hradu. V roku 1928 vytvoril svoje najznámejšie dielo - Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Známy je tiež jeho projekt staníc lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít.
V roku 1946 vydal modernú publikáciu "Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov ". V čase nástupu Komunistickej strany sa však systém lacnej a rýchlej výstavby rodinných domov stretol s nepochopením a výsmechom.
Počas 2. svetovej vojny podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji. Jurkovičova rodina pomohla utiecť pred nacistami bratislavskému lekárovi Karlovi Kochovi (Jurkovič s ním navrhol Kochovo sanatórium a Kochovu záhradu).
Proti totalite a násiliu bojoval v ústraní svojou tvorbou - navrhol sériu utopických pomníkov: Pomník pražským študentom, Mauzóleum na pamiatku bitky pri Stalingrade, Pamätník k 2. výročiu Lidíc, Kamenná apoteóza SNP. Napokon sa zrealizoval len jeden - Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke, jeho odhalenia v roku 1949 sa však už nedožil.
Dušan Samuel Jurkovič zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave, jeho pozostatky boli prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom. Viac o jeho živote a diele sa dozviete v relácii Odkazy - Tvorca národnej architektúry, ktorú v roku 1994 autorsky pripravil Peter Kolník.
[text: Marek Puškáš, foto: encyklopedie.brna.cz]
