Pripomíname si nedožité 90. narodeniny legendárneho hudobného režiséra Leoša Komárka. Na Slovensku nie je veľa hudobníkov, ktorí by sa s ním v štúdiu nikdy nestretli. Staral sa o celkový zvuk nahrávok všetkých žánrov od klasiky, cez pop a rock až po folklór a dychovku.
V čase nástupu slovenského bigbítu podporoval jeho profesionálne nahrávanie. Zaslúžil sa o nahrávky prvej skupiny Deža Ursiniho The Beatmen. Nahrával tiež Prúdy, Pavla Hammela a Collegium Musicum. V 70. rokoch sa stal vyhľadávaným spolupracovníkom pri nahrávkach Slovenského komorného orchestra, Slovenskej filharmónie a Tanečného orchestra Československého rozhlasu v Bratislave. Za okienkom réžie dozeral na nahrávanie hitov Dušana Grúňa, Karla Duchoňa, Evy Kostolányovej či Marcely Laiferovej... a ako spomína hudobný skladateľ Pavol Zelenay, dokázal z nich dostať to najlepšie:
„Všetky chýry o jeho perfektnom sluchu, náročnosti, precíznosti a pozitívnom vzťahu k umelcom pred mikrofónom sú pravdivé. (...) Nie je ľahké nechať etablovaného umelca viackrát opakovať to isté miesto. Má to nielen záporný vplyv na psychiku umelca, pri opakovaní sa môže pasáž technicky vylepšovať, ale stráca sa jej umelecký náboj. Je úlohou režiséra vystihnúť okamih, v ktorom súhra týchto faktorov vytvára optimálny výsledok, a ten zachytiť na zvukový nosič. V tomto bol Leoš Komárek majster psychológ."
V Slovenskom rozhlase pôsobil od roku 1952, zúčastnil sa aj na ilegálnom vysielaní v auguste 1968, neskôr pracoval vo vydavateľstve OPUS. Leoš Komárek zomrel 12. januára 2021.
Rozhovor, v ktorom poodhaľuje zákulisie vzniku niektorých slávnych nahrávok, pripravil v roku 2001 redaktor Ali Brezovský. Relácia sa vysielala v rámci cyklu Rozhlasové reminiscencie 75.
[text: Marek Puškáš, foto: TASR]
