Pred 85 rokmi sa stala jedna z najpotupnejších udalostí našej novodobej histórie. 30. septembra 1938 zástupcovia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska podpísali Mníchovskú dohodu. Predchádzalo jej ultimátum Britov a Francúzov, že pokiaľ Československo nesplní Hitlerove nároky, bude vojna a západné mocnosti nás nechajú napospas Nemecku („mníchovská zrada").
Hitler, Mussolini, Chamberlain a Daladier sa dohodli, že Československo do 10. októbra odstúpi nacistickému Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety). O osude Československa sa rozhodlo bez účasti našich zástupcov, ktorých v hoteli strážilo gestapo („o nás bez nás").
Československo prišlo o 28 000 kilometrov štvorcových územia, na ktorom žilo 2,8 milióna Nemcov a 800 000 Čechov, stratilo dôležité priemyselné podniky, poklesla obranyschopnosť krajiny. 1. októbra nemecké vojská obsadili Sudety, 5. októbra abdikoval prezident Edvard Beneš a neskôr emigroval.
Európske mocnosti dúfali, že uspokojením Hitlerových požiadaviek odvrátia vojnu. Už onedlho sa ukázalo, ako tragicky sa mýlili. V súčasnosti, keď sa Ukrajina bráni vojenskej agresii Putinovho Ruska a znovu sa ozýva falošné volanie po mieri, môže Mníchovská dohoda poslúžiť ako memento - politika appeasementu (ústupkov) je len kupovaním času a klamlivou nádejou, že agresora zastaví diplomacia.
Ernest Weidler o tejto významnej historickej udalosti pripravil fíčer Mníchov v rozhlasovom echu (1978). Účinkujú: Ernest Weidler, Edurad Bindas, Juraj Paška, Marián Gallo, Imrich Jenča, Vladimír Minarovič, Viktor Blaho, Karol Strážnický, Ján Valentík. Režíroval Viliam Sýkora, zvuk mixovala Zuzana Kubíková.
[text: Marek Puškáš, foto: wikipedia]
