Od vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov uplynulo 105 rokov. Počas prvej svetovej vojny ho presadzoval český a slovenský exil na čele s Masarykom, Štefánikom a Benešom. Dvadsať rokov prvej Československej republiky - od vyhlásenia nezávislosti od Rakúsko-Uhorska 28. októbra 1918 do zabratia Sudet Nemeckom 1. októbra 1938 - navždy zmenilo naše dejiny.
V ten istý deň, keď prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky kapitulácie, československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho „muži 28. októbra": Anton Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Juraj Stříbrný a Vavro Šrobár. Na verejnom zhromaždení v Turčianskom sv. Martine 30. októbra 1918 sa Slováci deklaráciou jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.
Parlament bol poskladaný na základe volieb do rakúsko-uhorského snemu z roku 1911. Slovensko zastupovalo 44 poslancov. Nemci, ktorých bolo viac než Slovákov, odmietli zastúpenie v parlamente, pretože väčšina sa hlásila k Nemecku či Rakúsku. Prezidentom sa stal Tomáš Garrigue Masaryk, predsedom vlády Karel Kramář, ministrom zahraničia Edvard Beneš a ministrom vojenstva Milan Rastislav Štefánik.
V roku 2012 si redaktori Peter Turčík a Róbert Kotian pozvali do štúdia Bohumilu Ferenčuhovú a Milana Zemka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Témou relácie z cyklu Na ceste k samostatnosti boli prvé roky prvej Československej republiky.
(Celý cyklus: "Na ceste k samostatnosti - Od Vanniovho kráľovstva po rok 1992" nájdete tu.)
