Z desiatich Beethovenových husľových sonát je najznámejšia deviata, Kreutzerova sonáta. Virtuóznu skladbu pre husle a klavír skladateľ dokončil v roku 1803 a po vydarenej viedenskej premiére ju venoval anglickému huslistovi Georgeovi Bridgetowerovi. Vzápätí sa však pohádali a Beethoven zmenil dedikáciu. Paradoxom ostáva, že francúzsky huslista Rodolphe Kreutzer sa o Beethovenovu tvorbu príliš nezaujímal a skladbu vraj nikdy nehral.
V priebehu storočí sa z Kreutzerovej sonáty stal nadžánrový inšpiračný zdroj, presahujúci aj do oblasti literatúry, filmu a divadla.
V Tolstého rovnomennej novele z roku 1889, ktorá je desivou analýzou lásky a manželstva, zohrá toto hudobné dielo osudovú úlohu. A keď sa v roku 1923 český skladateľ Leoš Janáček pri komponovaní Prvého sláčikového kvarteta inšpiroval Tolstojom, kruh sa uzavrel.
Kým Tolstoj opisuje manželský trojuholník z mužskej perspektívy, Janáček sa zameriava na bolestivý príbeh ženy. Táto vášnivá hudba by nevznikla bez lásky starnúceho skladateľa k mladej vydatej žene Kamile Stösslovej (napísal jej 700 listov).
V roku 2014 tieto zaujímavé súvislosti sprostredkoval poslucháčom redaktor Ján Klíma v hudobno-slovnom pásme Fenomén Kreutzerovej sonáty v tvorbe Beethovena, Tolstého a Janáčka.
[text: Marek Puškáš, foto: wikipedia]
