Pripomíname si nedožité 95. narodeniny Milana Rúfusa, jedného z najvýznamnejším predstaviteľov modernej slovenskej poézie. Debutoval v roku 1956 básnickou zbierkou Až dozrieme a odvtedy vydal ďalších vyše 20 kníh. Bol univerzálnym básnikom, ktorý svojim zrozumiteľným jazykom a humanistickým posolstvom dokázal osloviť aj tých, ktorí poéziu nečítajú.
Považoval sa za pokorného služobníka poézie, ktorú nikdy nemožno ovládnuť: „Jazyk je kompromis, pretože podstata je nevysloviteľná. Mlčanie prírody je oveľa hlbšie."
Keď bol v roku 1991 prvýkrát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru, v Západnej Európe bol neznámym autorom. Predtým vychádzali jeho diela len v krajinách socialistického tábora, ale postupne sa dočkali aj prekladov do angličtiny, španielčiny, francúzštiny, nemčiny, nórčiny, taliančiny a ďalších jazykoch.
„Aj strata je súčasťou daru bytia. Radšej sa poďakujem za tento dar," povedal na sklonku svojho života. Milan Rúfus zomrel 11. januára 2009 krátko po dosiahnutí osemdesiatky. Miesto jeho posledného odpočinku je na cintoríne v rodnej Závažnej Porube.
V roku 1982 pripravil režisér Vladimír Rusko experimentálnu stereo-kompozíciu z veršov Milana Rúfusa pod názvom A prijmi podané. Účinkujú: Gustáv Valach, Ladislav Chudík, Jozef Šimonovič, Vladimír Minarovič, Mária Mačáková Breinerová, Darina Vašíčková a Eva Večerová. Majstrami zvuku boli Ján Backstuber, Peter Janík a Luboš Klásek.
[text: Marek Puškáš, foto: M. Borodáčová, TASR]
