Počiatky slovenskej literatúry siahajú do ranného stredoveku, teda do obdobia pôsobenia vierozvestcov Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy v 9. storočí. Prvým dielom bol Proglas. Predslov k staroslovienskemu prekladu Biblie (4 evanjeliá Nového zákona). Autorstvo sa pripisuje Konštantínovi Filozofovi, zakladateľovi slovanského písomníctva a liturgie, ktorý tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril.
Najstarší preklad Proglasu do slovenčiny pochádza od Jána Stanislava z roku 1957. Niektorí naši básnici sa pokúsili o prebásnenie: Viliam Turčány (1964), Ľubomír Feldek (2011), Ján Zambor (2013)
Konštantín filozof sa v Proglase prihovára k národom, ktoré sa rozhodli zavrhnúť pohanstvo a zažať svetlo poznania. Vymaniť sa z kultu tela a zmyselnosti a upriamiť zrak na veci vznešené a prospešné. Konštantín v básni vyzdvihuje cnosti a zákonitosti morálky, bez ktorých je civilizácia odsúdená na zánik.
Bližšie vám toto vzácne a krásne dielo priblíži redaktorka Táňa Kusá, ktorá v roku 2019 autorsky pripravila komentované čítanie Proglasu. Účinkujú: Martin Braxatoris, Peter Rúfus a Táňa Kusá. Majstrom zvuku bol Stanislav Kaclík.
[text: Marek Puškáš, foto: František Iván, TASR]
