V apríli uplynie 10 rokov od úmrtia spisovateľky, dramatičky a scenáristky Pavly Kováčovej. Narodila sa v roku 1931 v Slovinsku v Ľubľane. Po príchode na Slovensko v roku 1945 dokončila štúdium na gymnáziu v Martine. Pôsobila v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve v Rusovciach, neskôr pracovala v Matici slovenskej v Martine ako pracovníčka retrospektívnej bibliografie a tlačová tajomníčka. Zomrela 11. 4. 2014 v Martine, pochovaná je na Národnom cintoríne.
Začínala ako prekladateľka zo slovinčiny pre vydavateľstvo Mladé letá. Svoju prvú knižku pre deti Danka z Gaštanového nábrežia napísala v roku 1971. Nasledovali autorské rozprávky Hrabko a Smrečko (1975), Martinkove kozičky (1982), Lucka a klávesy (1989), Zajko Belko a panelák (1990), Čižmičky (1996). Je autorkou scenárov pre slovenskú televíziu: od medailónov a portrétov cez dramatizácie klasických diel (Kukučín, Jégé) až po pôvodný film Sýkorka (1989).
Doménou jej tvorby sa stala rozhlasová hra. Písala pre deti a mládež (Brat Čolo, 1974, Hrdlička, 1977, Míľnikový les, 1985), aj pre dospelých (Prievan, 1984, Podané ruky, 1987, Deväť a pol sviečok, 1994).
Rozhlasová hra Blízka vzdialenosť (1993) vznikla na motívy korešpondencie medzi slovenskou jazykovedkyňou a knihovníčkou Želmírou Gašparíkovou a svetoznámym slovinským lingvistom Franom Ramovšom (zoznámili sa na prvom slavistickom kongrese v Prahe v roku 1929). Pavla Kováčova o svojej hre povedala, že ju napísal sám život a ona len vybrala to najpodstatnejšie, aby zachytila vývoj dlhoročného písomného kontaktu dvoch osobností.
V réžii Viery Weidlerovej účinkujú: Zdena Studénková, Emil Horváth, Milan Horínek, Ivan Laca a Mária Schlosserová. Majstrom zvuku bol Stanislav Kaclík.
[text: Marián Grebáč, foto: pixabay.com]
