Pred 25 rokmi ukončila tragická autonehoda životnú púť básnika a textára Jozefa Urbana. Mal len 34 rokov. Košický rodák debutoval v roku 1985 básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson a hneď sa zaradil medzi najväčšie talenty slovenskej literatúry. Predstavil sa ako básnik kontrastného videnia sveta. Jeho básne sa vyznačujú humorom, sebairóniou a sarkazmom. Zaznel v nich rytmus a živosť hovorového jazyka mladej generácie.
Jozef Urban sa vzbúril sa voči oficiálnej spoločenskej funkcii poézie v druhej polovici 80. rokov. Jeho lyrický hrdina je rebelom, ktorý odvážne vyčnieva spoza železnej opony v čase začínajúcej Gorbačovovej perestrojky. V 90. rokoch sa Urban stal známejším prostredníctvom piesňových textov (Elán, Žbirka, Dubasová) a muzikálovej tvorby (Král Dávid). Autorsky sa podieľal aj na soundtracku k Fontáne pre Zuzanu 3, s jeho najznámejšou piesňou Voda, čo ma drží nad vodou.
Vo Zvolene, kde sa Jozef Urban presťahoval z Bratislavy a kde je aj pochovaný, odhalili v roku 2014 pamätnú tabuľu s jedným z jeho sonetových vencov:
Budem mať epitaf: Bol tu rád. Šibalo mu.
Pamäť je pustý dom. Tak pokoj tomu domu.
Vypočujte si výber veršov z básnickej zbierky Jozefa Urbana Hluchonemá hudba. V roku 2004 v réžii Mileny Lukáčovej recitoval Jozef Šimonovič.
[text: Marek Puškáš, foto: TASR]
