„Kto užil neslobodu, vie, čo je to sloboda," odkazuje nám kňaz, disident a bojovník proti komunizmu Anton Srholec, ktorého nedožité 95. narodeniny si pripomíname.
V apríli 1950, keď študoval na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne, komunistický režim začal likvidovať mužské rehoľné rády. Po Akcii K (kláštory) nasledovala Akcia R (rehoľníčky) - likvidácia ženských reholí.
So spolužiakmi ho poslali na Váh stavať Priehradu mládeže. V jednom z rozhovorov spomínal, ako sa ich komunisti snažili politicky preškoliť a získať pre budovanie socializmu. Za zámenu ideálu, budovať komunizmus namiesto Božieho kráľovstva, sľubovali výhody a privilégia.
Po neúspešnom úteku na Západ ho v roku 1952 odsúdili na 12 rokov väzenia a skončil v uránových baniach v Jáchymove. V roku 1960 dostal amnestiu. V roku 1970 ho v Ríme pápež Pavol VI. vysvätil za kňaza. Pôsobil ako kostolník a kňazský pomocník do roku 1985, keď mu odňali štátny súhlas.
Po páde komunizmu založil domov pre ľudí bez prístrešia Resoty. V roku 2015 mu udelili hneď tri ocenenia: Krištáľové krídlo (za celoživotné dielo), Biela vrana (za spoločensky prínosný a odvážny občiansky čin) a v Rakúsku Cenu Leopolda Kunschaka (za prácu v sociálnej oblasti a aktivitu v oblasti ľudských práv počas komunistického režimu).
V knihe rozhovorov Anton Srholec - Bezdomovec z povolania (2015) ho autor Štefan Chrappa charakterizuje: „Obľúbený, charizmatický kňaz, ktorý si veľa vytrpel, ale nezatrpkol.
Anton Srholec zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov, v 69. roku rehoľného života a 46. roku kňazstva.
Vypočujte si umelecko-dokumentárne pásmo o Antonovi Srholcovi Kňaz bez fary, ktoré v roku 1999 pripravil režisér Vladimír Rusko. Účinkujú: Anton Srholec, Jozef Šimonovič, Beáta Dreisigová a Andrea Martvoňová. Majsterkou zvuku bola Eva Irmanová.
[text: Marek Puškáš, foto: Martin Turanovič, TASR]
