Dramatik, herec, režisér a zakladateľ Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka oslavuje osemdesiatku. Vyštudoval pedagogickú fakultu v Nitre a žurnalistiku v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Bojnej, redaktor Učiteľských novín a redaktor zábavných programov Československého rozhlasu. Od 80. rokov je na voľnej nohe ako profesionálny divadelník a spisovateľ.
V roku 1963 založil v rodnej Radošine súbor malých javiskových foriem a uviedol svoju prvú hru Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. Od roku 1970 pôsobí Radošinské naivné divadlo v Bratislave a stáva sa všeobecne známym fenoménom. Do konca roka 2018 uviedlo 64 celovečerných hier a vyše 9000 predstavení, ktoré videli asi tri milióny divákov.
Mnohé výroky radošincov už zľudoveli, z najznámejších Štepkových hier spomeňme: Jááánošííík, Človečina, Slovenské tango, Kúpeľná sezóna, Svadba, Pavilón B, Ženské oddelenie, Vygumuj a napíš, Konečná stanica.
Štepka originálnym spôsobom spojil vidiecke ochotnícke divadlo s mestským intelektuálnym kabaretom. Inšpiroval sa Lasicom a Satinským a divadlom Semafor Suchého a Šlitra. Vo svojich hrách často používa radošinské nárečie, ktoré mieša s mestským žargónom.
Dramaturg a divadelný režisér Martin Porubjak si všíma, že „protagonisti Štepkových hier sú drobní hrdinovia, ktorí vnímajú svet až detsky priamym spôsobom, a tak vypuklo odhalia jeho absurdnosť a abnormalitu. Radošinské naivné divadlo je naivné spôsobom, akým sú naivní šašovia a klauni, akým je naivný Charlie Chaplin."
Pred 10 rokmi pripravila redaktorka Viera Benediková pásmo venované životnému jubileu Stanislava Štepku a hoci odvtedy pribudlo na jeho tvorivom konte ďalších desať hier, všetko ostatné v relácii si zachovalo platnosť, vrátane názvu Posol dobrých správ.
[text: Marek Puškáš, foto: Magda Borodáčová, TASR]