Od Nežnej revolúcie, ktorá znamenala pád komunizmu v Československu, uplynulo 35 rokov. Totalitný režim skolaboval pod tlakom verejnosti, v ovzduší zmien v celom sovietskom bloku. Hybnou silou novembrových udalostí boli najmä študenti, disidenti a umelci.
Už 16. novembra 1989 demonštrovalo v Bratislave za študentské a občianske práva asi 300 študentov. 17. novembra sa v Prahe pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva zišlo asi 15 000 študentov. Manifestácia, ktorá sa zmenila na demonštráciu proti komunistickému režimu, bola násilne potlačená. Po zásahu bezpečnostných zložiek sa do demonštrácií zapojili státisíce občanov.
Bezprostredne po týchto udalostiach vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum a bolo zrušené ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany. V decembri bola vymenovaná prvá federálna i slovenská vláda. Po rezignácii Gustáva Husáka sa prvým demokraticky zvoleným prezidentom stal Václav Havel.
Nenásilná zmena režimu dostala pomenovanie „nežná" alebo „zamatová revolúcia". Od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom - Dňom boja za slobodu a demokraciu.
V roku 2006 pripravil Emil Benčík pre Košické rozhlasové štúdio umelecko-dokumentárne pásmo Bola raz jedna nežná. V réžii Petra Vilhana účinkujú Hana Makovická a Peter Rašev. Majstrom zvuku bol Peter Krajčovič.
[text: Marek Puškáš, foto: TASR]
