Pred 15 rokmi zomrel lekár Karol Virsík, zakladateľ Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb. Viac než polstoročie sa venoval zlepšeniu starostlivosti o pacientov s pľúcnymi ochoreniami. Dnes ho považujeme za priekopníka liečby tuberkulózy na Slovensku. Jeho boj proti tejto chorobe sa začal v roku 1943, keď sa vrátil z východného frontu do Bratislavy a začal pracovať na infekčnom oddelení (zaviedol preventívne prehliadky medzi študentmi a okamžitú liečbu nakazených).
Karol Virsík dlhodobo poukazoval na nedostatok lôžok pre izoláciu a liečbu nákazlivých foriem TBC. V roku 1952 bol poverený vybudovaním tuberkulózneho dispenzáru vo vyprázdnenom kláštore Kongregácie sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach (v súčasnosti Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb). Komunistický režim mu pre zlý kádrový profil (agent Vatikánu) dlhé roky znemožňoval profesúru (získal ju až po politickej zmene v roku 1989) a problémy mali aj jeho štyri deti, ktoré postupne emigrovali.
Karol Virsík sa však nevzdával a ostal verný svojmu poslaniu. Aj vo vysokom veku liečil a svojimi vedomosťami prispieval k rozvoju slovenskej pneumológie (260 odborných prác v domácej a zahraničnej literatúre). V roku 2003 mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (za mimoriadne významné zásluhy v oblasti medicíny).
A v tom istom roku o ňom napísal spisovateľ Peter Valo rozhlasové pásmo Záhradník pána profesora. V réžii Jozefa Pražmáryho účinkujú: Peter Sklár, Jozef Šimonovič, Ivan Laca, Ria Páldiová, Soňa Ulická, Ján Valentík, Alfréd Swan a Richard Klvač. Majsterkou zvuku bola Alena Duchoňová.
[text: Marek Puškáš, foto: Peter Valo]
